VITAJTE WELCOME
Bauer Med logo
backgroundúvodbackgroundordinačné hodinybackgroundobjednávanie pacientovbackgroundkontaktbackground

MUDr. Peter Bauerschéma ochoreníordináciavyšetrenieMUDr. Peter BauerEndokrinolÓgia

Endokrinológia sa zaoberá diagnostikou a liečbou porúch žliaz s vnútornou sekréciou (endokrinných žliaz). Ochorenia štítnej žľazy sú najčastejšou poruchou pre ktorú pacienti navštevujú endokrinológa (tvoria asi 80% všetkých ochorení v tomto odbore). Sú to takzvané autoimunitné ochorenia štítnej žľazy, ktoré sa vyskytujú viac u žien než u mužov.
Vo všeobecnosti možno povedať, že sú najčastejšie v strednom veku alebo vo vyššom veku, ale nie sú zriedkavé ani
u dospievajúcej mládeže, dokonca aj u detí.

Ochorenia štítnej žľazy sa môžu prejavovať najčastejšie ako znížená funkcia štítnej žľazy - hypotyreóza, častokrát spojená aj s jej zväčšením. Toto ochorenie sa vyskytuje aj u mladých ľudí, ale u žien v strednom a vyššom veku je oveľa častejšie. Ľahko znížená funkcia štítnej žľazy sa môže diagnostikovať ešte v štádiu, keď ju nedoprevádzajú žiadne príznaky. To je takzvaná subklinická hypotyreóza. Nerozpoznaná choroba obvykle pomaly vyústi do manifestnej formy, kedy sú už príznaky postrehnuteľné. Ťažké poruchy pacientovi spôsobujú mnohé zdanlivo nesúvisiace problémy, ktoré mu sťažujú bežný život. Obvykle sa choroba zhoršuje pomaly a preto pacient príznaky pripisuje iným príčinám. Zvýšenú únavu a spavosť aj počas dňa môže spájať s prepracovanosťou alebo inými stresovými situáciami. Niekedy pacient alebo jeho okolie si všimnú opuch viečok ako prvý príznak. Opuchy môžu byť len prchavé, neskôr v pokročilých štádiách môže opuchnúť celá tvár, stáva sa, že opuchnú aj dolné končatiny v oblasti predkolení. Zriedka sa opuchy šíria aj na celé telo. Znížená tolerancia na chlad, pocit zimomravosti, zlá tolerancia fyzickej záťaže - choroba častokrát pripomína príznaky, ktoré pacient pripisuje starnutiu. Chorobu môžu doprevádzať zmeny nálad, spomalené myslenie, poruchy koncentrácie. Stavy depresie ho môžu priviesť aj k psychiatrovi. Suchosť kože celého tela, niekedy zvýraznená na predlaktí, zmenená kvalita vlasov. Niekedy sa pridružujú bolesti kĺbov alebo svalov. U žien sa môže ochorenie prejaviť aj v poruche menštruačného cyklu, ktorý je predlžený, neskôr sa menštruácia úplne vytratí. U mladých žien je znížená funkcia štítnej žľazy často príčinou neplodnosti. Neplodnosť môže byť prítomná aj u veľmi ľahkých foriem ochorenia. Mierny prírastok na hmotnosti je častý, málokedy však výrazný. U mladších pacientov často prichádza k zníženiu alebo až strate pohlavnej vzrušivosti.

Príznaky sa môžu objavovať v rôznom poradí alebo nemusia byť vyjadrené všetky. Existujú aj formy, kedy príznaky nastupujú rýchlo. Naplno sa rozvinú v priebehu niekoľkých týždňov, ale častejšie ide
o pomalý priebeh a choroba sa odhalí do svojej nápadnej formy v priebehu viacerých mesiacov alebo aj rokov.

Príbuzné ochorenie je zvýšená funkcia štítnej žľazy - hypertyreóza. Aj toto ochorenie má niekoľko foriem svojho priebehu. V typickej podobe sa prejavuje búšením srdca, zvýšeným potením, zväčšením štítnej žľazy - ktoré sa nazýva struma. Pacienti zle znášajú teplo. Niekedy je v popredí výrazný úbytok hmotnosti, typický je jemný tras končatín, ktorý je nápadný na prstoch rúk. Ruky sú teplé a často výrazne spotené. Môže byť prítomná zvýšená chuť do jedla a časté riedke stolice. Častokrát sa pacienti sťažujú na slabosť dolných končatín, nevedia sa postaviť z podrepu. Niekedy sa pridružia už v rannom štádiu nápadné očné príznaky. Rozšírenie očných štrbín a/alebo aj nápadné vypúlenie očí (exoftalmus). Očné príznaky môžu nastúpiť ako prvé a pôsobia na pacienta veľmi rušivo, inokedy nemusia byť vôbec prítomné alebo sa objavia až po veľmi dlhej dobe. Často sú prítomné mnohé ďalšie príznaky, ktoré sú neraz v popredí sťažností pacienta, ale nie sú pre toto ochorenie tak príznačné. Okrem zvýšenej agitovanosti môžu byť nápadné zmeny nálady, zvýšená nervozita, pocit vnútorného nepokoja až úzkosti. Sú pacienti, ktorí si úvodné príznaky vôbec neuvedomujú a navštívia lekára až vo veľmi rozvinutej forme ochorenia alebo sa na ochorenie príde náhodne. Choroba môže prebiehať aj v takej forme, že nie sú vyjadrené všetky príznaky v rovnakej miere. Sú aj pacienti, ktorí si niektorý z príznakov vôbec neuvedomujú, napríklad výrazne zrýchlený pulz/alebo naopak vnímajú až príliš citlivo príznak, ktorý nebýva tak charakteristický. Rozvoj choroby do ťažkej formy trvá niekoľko mesiacov.

Dosť často zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza) po rokoch vyliečenia prejde do štádia zníženej funkcie (hypotyreóza). Toto obdobie môže trvať aj viac ako 20 rokov, niekedy je však tento prechod veľmi rýchly.

V súčasnosti existujú veľmi citlivé laboratórne testy, ktoré dokážu rozpoznať/potvrdiť ochorenia štítnej žľazy ešte v najrannejších štádiách a majú aj veľkú výpovednú hodnotu, ktorá umožní s veľkou presnosťou určiť nielen štádium choroby, ale aj ďalší vývoj ochorenia a naplánovať cielenú liečbu s pozitívnym účinkom už po niekoľkých mesiacoch. Prínosom pre diagnostikovanie ochorenia a jeho priebeh má aj ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy.

Pacienti s ochoreniami štítnej žľazy však vyžadujú pravidelné dlhodobé kontroly aj v štádiu, kedy sa podarilo ochorenie vyliečiť. Dnes ide o ochorenia liečiteľné, ale je nutná dobrá spolupráca lekára s pacientom, aby si uvedomil riziko svojvoľného predčasného prerušenia liečby alebo nedodržania termínu kontroly v endokrinologickej ambulancii.

EndokrinnÉ prÍČiny obezity
I na začiatok

  • príčina obezity sa často vysvetľuje poruchou funkcie žliaz s vnútornou sekréciou
    Dáva sa do súvislosti s ochorením štítnej žľazy
  • znížením funkcie štítnej žľazy, s ochorením nadobličiek
  • zvýšenou tvorbou niektorých hormónov nadobličiek,
    alebo ochorením hypofýzy
Obezita sa spája aj so zníženou funkciou vaječníkov alebo semenníkov.
V skutočnosti je príčina obezity (hlavne extrémnej obezity) len veľmi zriedka zapríčinená poruchami spomínaných žliaz s vnútornou sekréciou (endokrinných žliaz).

Najčastejšie sa v populácii vyskytuje exogénna obezita, na ktorej sa podieľa v najpodstatnejšej miere nadmerný prísun stravy bohatej na živočíšne tuky a oligosacharidy.
Nepomer medzi prísunom energie a výdajom má potom za následok priberanie na hmotnosti. Uplatňujú sa tu aj viaceré genetické predispozície, ale tieto nie sú až také rozhodujúce pri rozvoji obezity.

Poruchy funkcie žliaz s vnútornou sekréciou sa uplatňujú ako bezprostredná príčina len u malého percenta obéznych ľudí. Znížená porucha funkcie štítnej žľazy nebýva sprevádzaná obezitou, ale môže spôsobiť nepatrný nárast hmotnosti (málokedy viac ako 5 kg) a to len v prípade, že porucha znížená funkcie štítnej žľazy je veľmi pokročilá.

inÉ prÍznaky poruchy ŠtÍtnej ŽĽazy
I na začiatok
  • opuchy viečok
  • neskôr opuchy predkolení
  • suchosť kože
  • zmeny nálady
  • ospalosť
Porucha nadobliČiek (hyperkorticizmus)
I na začiatok

môže byť sprevádzaný neúmerným priberaním na hmotnosti, ale tu sú prítomné ďalšie sprievodné príznaky, ktoré sú pre toto ochorenie ďaleko príznačnejšie:
  • atrofia koreňového svalstva
  • hromadenie tuku vo (viscerálnej) brušnej oblasti
  • strie a kožné podliatiny (ekchymózy)
Hyperkortizolizmus je v populácii veľmi zriedkavý. Okrem týchto príznakov je často prítomná cukrovka alebo porucha glukózovej tolerancie a hypertenzia, ale tieto pridružené ochorenia často doprevádzajú aj exogénnu obezitu (dokonca po niekoľkých rokoch trvania ťažkej obezity sa objavujú takmer pravidelne).

Poruchy funkcie ŠtÍtnej ŽĽazy a gravidita
I na začiatok

Je dôležité uvedomiť si, že aj veľmi ľahká porucha funkcie štítnej žľazy môže byť skrytou príčinou neplodnosti alebo spontánneho potratu. V súčasnosti sú dostupné veľmi presné laboratórne testy, ktoré odhalia aj navonok skryté poruchy funkcie štítnej žľazy.

Na prvom mieste je to tzv. subklinická hypotyreóza pri difúznej lymfoidnej tyreoiditíde. Pri nej je prítomná len veľmi ľahko znížená porucha funkcie štítnej žľazy. Túto formu by sme mohli označiť aj ako bezpríznakovú. Jediným príznakom môže (ale nemusí) byť nepravidelný, najčastejšie ľahko predĺžený menštruačný cyklus. Ide o najčastejšiu formu ochorenia štítnej žľazy s ktorou sa môžeme u budúcich mamičiek stretnúť. Jej skutočný výskyt sa odhalil v posledných rokoch. Postihuje až 10 % žien v reprodukčnom veku. Často je doprevádzaná aj zväčšením štítnej žľazy, ktoré nazývame struma. Táto ale nemusí byť nápadná, odhalí sa až pohmatom a skutočné rozmery potvrdí ultrasonografické vyšetrenie.

Pri výraznom znížení funkcie štítnej žľazy (hypotyreóze) je už nepravidelnosť menštruačného cyklu takmer pravidlom, menštruácia buď úplne vynechá alebo sa cyklus predĺži na viac ako 35 dní. Postupne klesá pohlavná vzrušivosť. Anovulačné cykly sú tu už pravidlom, takže otehotnieť nie je možné. Pridružia sa aj ďalšie príznaky, ktoré sú pre toto ochorenie príznačné.

Zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza) je zriedkavejšia. Vyskytuje sa u 1-3% žien v reprodukčnom veku. Na ochorenie môže upozorniť aj vypúlenie očí a zrýchlená frekvencia srdca spolu so zväčšením štítnej žľazy (struma). Môžu byť prítomné aj poruchy spánku (nespavosť) a pocit vnútorného chvenia. Tu však na rozdiel od zníženej poruchy funkcie štítnej žľazy je možnosť otehotnieť a pokiaľ sa choroba nestupňuje, nie je častokrát potrebná liečba. Nutné sú však presne stanovené kontroly.

Endokrinologické vyšetrenie by mala podstúpiť každá žena:

  1. ktorá má problém otehotnieť, pokiaľ nie je gynekologická príčina neplodnosti jednoznačná,


  2. v prípade, že plánuje graviditu a bola už v minulosti liečená na ochorenie štítnej žľazy
    alebo má zväčšenie štítnej žľazy (struma),


  3. pokiaľ má v príbuzenstve ochorenie štítnej žľazy, hlavne ak bolo ochorenie diagnostikované
    u matky alebo jej sestier, pripadne ak sa ochorenie vyskytlo u súrodencov.

Vyšetrenie u žien s potvrdenou graviditou:

  • za úplne optimálne sa považuje podstúpiť vyšetrenie hormónov štítnej žľazy u každej budúcej mamičky ešte do konca prvého trimestra gravidity,

  • najpraktickejšie je, ak prvé laboratórne vyšetrenie realizuje gynekológ hneď po potvrdení gravidity,

  • najefektívnejšie je, keď sa vyšetria dva laboratórne parametre: tyreotropný hormón (TSH) a autoprotilátky proti štítnej žľaze (anti TPO), a v prípade, že oba parametre sú úplne v norme, pacientka sa nemusí podrobiť endokrinologickému vyšetreniu.

Určitým úskalím pre gynekológa môžu byť tzv. hraničné hodnoty TSH.

Ľahko znížené (potlačené) hodnoty tohto hormónu hypofýzy sú pre prvé mesiace gravidity príznačné a nesignalizujú poruchu funkcie štítnej žľazy. Problémom môže byť aj to, ak hodnota TSH je v  tzv. hornej hranici referenčného pásma, ale ešte je v norme. Tieto odchýlky by mal tiež vyhodnotiť endokrinológ, ktorý má v tejto oblasti oveľa viac skúseností.

Vyšetrenie a zhodnotenie týchto dvoch základných laboratórnych parametrov upozorní na dôvodné podozrenie na zníženú ako aj zvýšenú funkciu štítnej žľazy. Endokrinológ podľa zváženia následne doplní ďalšie laboratórne vyšetrenia. Súčasne sa vyšetrí štítna žľaza aj ultrazvukom. Tieto vyšetrenia spresnia ďalší postup a liečbu (frekvenciu kontrôl).

Všeobecne možno povedať, že oveľa závažnejším je zistenie subklinickej (bezpríznakovej) hypotyreózy na začiatku gravidity. Vtedy sa musí neodkladne nasadiť liečba hormónmi štítnej žľazy, aby sa dosiahli optimálne hladiny sledovaných parametrov podľa možnosti ešte v čase do ukončenia prvého trimestra gravidity.

Je známe, že aj ľahký deficit týchto hormónov môže mať dôsledky na vývoj plodu, ktorý je v tomto štádiu tehotenstva úplne závislý od hormónov, ktoré prechádzajú cestou placenty od matky. Ľahký pokles hladín týchto hormónov môže negatívne pôsobiť na vývoj centrálneho nervového systému plodu. Tento fakt sa môže neskôr prejaviť obvykle ľahkou poruchou u dieťaťa, ktoré na rozdiel od svojich rovesníkov môže byť menej bystré a zručné. Tomu sa dá spoľahlivo predísť včasným nasadením tabliet, ktoré obsahujú chýbajúce hormóny štítnej žľazy. Budúca mamička ich začne užívať hneď po potvrdení deficitu, obvykle od 8-10 týždňa gravidity. Liečbou sa dá docieliť, aby hodnota tyreotropínu (TSH) dosiahla v priebehu krátkeho času tzv. superoptimálne hodnoty.
Z doterajších pozorovaní, ktoré ešte čakajú na ďalšie vyhodnotenia sa javí, že deti takto liečených matiek sú v porovnaní so svojimi rovesníkmi nadmieru šikovné a uplatnia sa veľmi dobre aj v profesiách, kde je potrebná veľmi jemná zručnosť (motorika).

Súčasné poznatky sú tak dôkladne premyslené, že budúce mamičky už nemusia mať obavy, že pri včasnej diagnóze dôjde k ohrozeniu gravidity alebo neskorším následkom na vývoj dieťaťa. Podmienkou je len dodržanie doporučení endokrinológa, pravidelné užívanie predpísanej dávky liekov a dodržanie termínu ďalších kontrôl. Kontroly mamičiek sú nevyhnutné aj po skončení gravidity, najbližšia je obvykle tri mesiace po pôrode. Dôvodom následných dlhodobých kontrôl sú zmeny, ktoré nastanú u mamičky po pôrode a často nútia zmeniť dávku podávanej liečby. Liečbu je možné úplne prerušiť len pod prísnym dohľadom endokrinológa.

V tejto súvislosti je ešte nutné spomenúť výživové doplnky alebo multivitamínové tablety, ktoré sú doporučované gravidným ženám. Tieto prípravky častokrát obsahujú jód. Jeho nadmerne zvýšený, nekontrolovaný prívod bez porady s endokrinológom môže komplikovať priebeh vyššie spomínaných ochorení. Podávanie jódu v gravidite má svoje miesto len u vyhradenej skupiny pacientiek. Dávka jódu, ktorú užívajú naviac (okrem bežnej stravy) musí byť presne definovaná.

HYPERPROLAKTINÉMIA - PRÍČINA NEPLODNOSTI
I na začiatok

Prolaktín /PRL/ je hormón produkovaný adenohypofýzou - endokrinnou žľazou, ktorá sa nachádza v oblasti pod mozgom, tesne susedí s prínosovými dutinami. Prolaktín sa tvorí v tzv. laktotrofných bunkách tejto endokrinnej žľazy. Hodnoty prolaktinémie sú komplikovaným spôsobom regulované nadradenou endokrinnou žľazou nazývanou hypotalamus, s ktorou je spojená stopkou. PRL je vývojovo /fylogeneticky/ veľmi starý hormón, ktorý vyvoláva sekréciu materského mlieka. Stimuluje množenie buniek prsnej žľazy a ovplyvňuje materské chovanie ženy po pôrode.

Zvýšená hladina prolaktínu - hyperprolaktinémia je u žien v reprodukčnom veku relatívne častá /zriedkavejšia je u dievčat v priebehu puberty/. Môže byť dôvodom neplodnosti a jej sprievodné príznaky častokrát znižujú kvalitu života mladých žien. Po klimaktériu sa objavuje vznik tohto ochorenia extrémne zriedkavo, práve naopak - v tomto období ochorenie obvykle samovoľne ustupuje. Vyskytuje sa aj u mužov, ale jeho výskyt je neporovnateľne nižší.

Ľahko zvýšené hodnoty prolaktínu sú veľmi časté. Nemusia ešte signalizovať hypotalamo-hypofýzovú poruchu. Pri hodnotení hladín prolaktínu v krvi je dôležité zohľadňovať mnohé okolnosti, ktoré ju ovplyvňujú. Málokedy vystačíme s jednou vyšetrenou hodnotou. To len v prípade, že je extrémne zvýšená /viac ako 7 až 10-násobok normy/ a sú prítomné všetky príznaky, ktoré signalizujú toto ochorenie:

  1. výrazne predĺžený a nepravidelný menštruačný cyklus alebo úplný výpadok menštruácie
    /na viac ako 3-6 mesiacov/,

  2. výtok /sekrécia/ mlieka z prsníkov, ktorý sa nazýva galaktorhea, objavuje sa spontánne,
    ale hlavne po zatlačení na prsnú bradavku,

  3. bolesti hlavy v čelovej oblasti,

  4. výrazný, častokrát dlhodobý pokles pohlavnej vzrušivosti.

Keď sú vyjadrené všetky tieto príznaky, čo je ale veľmi zriedkavé, ide o naliehavé podozrenie na nádor hypofýzy. Tento nádor je nezhubný a nazývame ho prolaktinóm. Môže mať rozmery niekoľko milimetrov, ale aj viac ako 3 centimetre. Ak má rozmery do 1 cm, hovoríme o mikroprolaktinóme. Ak jeho rozmer presahuje 1 cm, hovoríme o makroprolaktinóme. Na jeho rast vplýva spomínaná nadradená žľaza, hypotalamus. Oveľa častejšie sa však nádor na hypofýze nedokáže. Obvyklejšie sú prípady, kedy sú hodnoty prolaktínu ľahko zvýšené, alebo ich hodnota len mierne presahuje trojnásobok normy. Takéto časté odchýlky však nesmú ostať bez povšimnutia.

Vtedy je nutné hodnotu prolaktínu skontrolovať v odstupe 7 -14 dní /kedy sa získajú reprezentatívne hodnoty hladiny prolaktínu/. Niekedy sa vyšetria viaceré odbery tesne po sebe v priebehu troch dní. Vyšetrované hodnoty môžu kolísať, preto je neraz nutné vyšetrenie zopakovať aj v odstupe 6-tich mesiacov, aby sa spresnili skutočné hodnoty prolaktinémie a vylúčili sa okolnosti, ktoré túto hodnotu ovplyvňujú.

Zároveň sa vyšetria ďalšie hormóny z krve: folikulostimulačný hormón /FSH/, luteinizačný hormón /LH/, hladiny estradiolu prípadne aj hodnoty rastového hormónu /STH/, tyreotropného hormónu /TSH/ a adrenokortikotropného hormónu /ACTH/ spolu s vyšetrením kortizolémie. V prípade, že je menštruácia prítomná a cyklus je len predlžený, vyšetrí sa aj progesterón /podľa potreby aj opakovane, obvykle v polovici menštruačného cyklu a niekedy aj v odstupe 10 dní, aby sa dokázali tzv. anovulačné cykly/, čo je vlastne porucha vaječníkov a súvisí so zvýšenou hladinou prolaktínu a je najhlavnejšou príčinou neplodnosti.

Na hodnotu prolaktinémie /PRL/ vplýva veľa okolností. Stúpa v strede menštruačného cyklu. Jej vzostup môžeme zachytiť aj vplyvom mnohých iných okolností. Hladina PRL stúpa aj pri dlhotrvajúcom strese, pri úzkostne depresívnych poruchách. Má na ňu skoro vždy veľmi výrazný vplyv užívanie takmer všetkých psychofarmák /hlavne kombinácia antidepresív a neuroleptík, ale aj liekov na zníženie úzkosti a liekov na spanie/. Na jej hladinu vplýva aj užívanie množstva ďalších liekov vrátane hormonálnej antikoncepcie. PRL stúpa pravidelne aj pri výrazne zníženej funkcii štítnej žľazy a môže byť sprievodným príznakom rôznych iných hormonálnych porúch. Býva súčasťou syndrómu polycystických ovárií. Ak žena musí užívať lieky na depresiu, tieto nemožno úplne vysadiť. Vtedy psychiater rozhodne o výbere takých liekov, ktoré minimálne alebo vôbec neovplyvňujú hladinu prolaktínu. Hladinu prolaktínu ovplyvňujú aj všetky omamné látky.

Pred vyšetrením reprezentatívnej prolaktinémie by nemala mať pacientka 12 hodín pohlavný styk a mala by sa vyvarovať dráždeniu prsníkov. Vyšetrenie sa robí ráno, hodinu až dve po zobudení.

Podľa príznakov endokrinológ zváži naliehavosť vyšetrenia hypofýzy niektorou zo zobrazovacích metód. Najpresnejšie je vyšetrenie hypofýzy magnetickou rezonanciou. K tomuto vyšetreniu sa pristupuje len vtedy, ak sú hodnoty prolaktinémie opakovane zvýšené na hladiny, ktoré signalizujú podozrenie na prolaktinóm. Nielen kvôli tomu, že je to vyšetrenie finančne náročné, ale aj kvôli tomu, že časť populácie má na hypofýze malý nádor, /náhodne zistený/, ktorý sa nazýva incidentalóm a nemusí mať žiadnu súvislosť s ľahko zvýšenou hladinou prolaktínu. Kompletná diagnostika potom spresní ďalší postup.

Liečba sa nasadzuje až po dôkladnom vyhodnotení laboratórnych nálezov. V prípade neplodnosti, ktorej príčina nie je vysvetliteľná, sa po dohovore s gynekológom výnimočne pristupuje k liečbe pretrvávajúcej aj veľmi ľahko zvýšenej hodnoty prolaktinémie. V súčasnosti sú k dispozícii 3 základné skupiny liekov, ktoré dokážu v priebehu krátkeho času ochorenie zastaviť a ovplyvniť všetky sprievodné príznaky vrátane neplodnosti. Dávka liekov sa volí individuálne a efekt liečby sa môže dostaviť už o niekoľko týždňov. Dochádza k ústupu príznakov a potvrdí sa dlho očakávaná gravidita.

Liečba je obvykle dlhodobá, málokedy kratšia ako pol roka. Pri potvrdenej gravidite sa dávka liekov postupne vysadzuje. Nutné sú však dlhodobé kontroly aj po úspešnom ukončení gravidity. Pri nádore hypofýzy - prolaktinóme sú dávky liekov obvykle vyššie, ale liečbou sa dá docieliť postupné zmenšovanie aj veľkého nádoru, takže operačná liečba nie je skoro nikdy nutná.

Záver: Pri správne stanovenej diagnóze a liečbe táto zdanlivo závažná porucha nenecháva následky na kvalite života a možnosti otehotnieť.

Endokrinné príčiny obezity
Príznaky poruchy žliaz
Porucha nadobličiek
Poruchy a gravidita
Hyperprolaktinémia